Bloghttp://svancarkova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskGlobálna kríza- kríza človeka (svancarkova) V dnešnom uponáhľanom svete, kde tradičné ľudské hodnoty, ako vzájomná blízkosť členov rodiny, radosť zo stretnutia, pochopenie pre blízkych, ktorí majú problémy sú akoby na ústupe. Často počuť od ľudí, že doba je taká, a taká, že nikto nemá na nikoho čas. Príliš veľa negatív v jednej vete. Niet sa čo čudovať, ak sú dnes ľudia unavení, zo všetkých požiadaviek, ktoré na ne kladie spoločnosť a zo všetkých negatív, ktoré pociťujú. Je vôbec možné, aby jeden človek dokázal naplniť všetky úlohy, ktoré sa od neho očakávajú, ktoré vraj vyplývajú z jeho sociálnej roly, z jeho pracovných povinností? Kde hľadá dnešný moderný človek pochopenie pre všetky svoje obavy, sklamania a frustrácie?Fri, 08 Jun 2012 10:56:18 +0200http://svancarkova.blog.sme.sk/c/300687/Globalna-kriza-kriza-cloveka.html?ref=rssMama (svancarkova) Moje deti sú tri a vždy ma udivia svojou energiou, nadšením pre čokoľvek, ale aj neuveriteľnou zlosťou, ktorá ich zachváti v okamihu, keď sa im udeje nejaká krivda. Z času na čas sa mi stáva, že ako rodiča ma prejde to obrovské nadšenie a hrdosť na vlastné deti a stáva sa zo mňa vrčiaca a rozčúlená mama plná sklamania a znechutenia.....  Fri, 06 Jan 2012 18:55:13 +0100http://svancarkova.blog.sme.sk/c/285344/Mama.html?ref=rssAko deti odpúšťajú rodičom (svancarkova)Hneváme sa na nich, častokrát im svoj hnev aj dáme pocítiť. Napriek všetkému ich ľúbime. Či už sú takí, alebo onakí. Áno, rodičia a deti to je zvláštne súžitie, neskutočne dôležité, neskutočne krásne...... len niekedy na to prídeme neskoro.Mon, 13 Jun 2011 21:34:07 +0200http://svancarkova.blog.sme.sk/c/267965/Ako-deti-odpustaju-rodicom.html?ref=rssManželské "radosti" (svancarkova)Začala som raziť novú teóriu. Ako sa vraví, že protiklady sa priťahujú, tak mám pocit, že to funguje v kamarátstvach i v manželstve. Pomery síl a povahy sú vždy akosi rozdelené. Ja som to zhrnula všetko na dve emócie. Nervóznejší a pokojnejší. U nás to bolo tak, že čo sa týkalo domácností, tak mama bola tá akčná a otec ten, čo si užíval pohodičku. Keď sa však zamyslím hlbšie do minulosti, nebolo to vždy tak. Otec poháňal mamu.... a keď po rokoch nadobudol asi ten pocit, že už je dosť akčná, tak už bol v pohode.Wed, 04 May 2011 22:07:01 +0200http://svancarkova.blog.sme.sk/c/264254/Manzelske-radosti.html?ref=rssEkologické trampoty (svancarkova)Keď som pred rokmi bývala ešte s rodičmi, ako si dobre pamätám, čistili sme všetkými dostupnými, všetko zničiacimi prostriedkami. Vždy som bola dosť zdesená, keď som zistila, koľko toho sa za jednu sobotu zase pomíňalo. Myslím, že som to veľmi neriešila, nakoľko hlavným sponzorom bola mamina, ale obsah týchto prostriedkov ma vždy naplnil obavami, čo to zase púšťame tými trubkami do hlbín matky zeme.Wed, 04 May 2011 09:39:31 +0200http://svancarkova.blog.sme.sk/c/264189/Ekologicke-trampoty.html?ref=rssSo susedmi radšej pokoj (svancarkova)So susedmi radšej pokoj V jednej malej krčmičke kdesi pri riečke, bol jeden pán majiteľ a keďže to bol „dobrák“ od kosti, rád pomáhal, kde sa dalo. Keď išli deti zo škôlky, ponúkal ich s úsmevom keksíkmi a džúsikmi. „Aký milý ujo.“, nevedeli si ho vynachváliť pani učiteľky. Zamestnával každého, kto o to požiadal, samozrejme, len na dohodu, ale aj tak to bol skvelý šéfko. Pochopil aj to, že o desiatej večer sa nedá zavrieť, keď je tam veselá spoločnosť a dobre sa baví. Pre každého mal milé slovo, aj smetiari si nevedeli vynachváliť tie pivka zdarma každý druhý týždeň. Možno sa chcel iba poďakovať, že môže hodiť do toho obrovského stroja nejaké tie „prepravečky“ s fľašami. No a takto by to možno šlo roky, až ....... až kým to raz nezhorelo. A všetci sa čudovali......... aký to bol fajný krčmár.Mon, 02 May 2011 09:50:13 +0200http://svancarkova.blog.sme.sk/c/264002/So-susedmi-radsej-pokoj.html?ref=rss